Partnerská vernosť je o sľube, o záväzku, o dohode, o zmluve, o svedomí.
Dve bytosti, čo si dajú sľub, prijmú záväzok, uzavrú dohodu a zmluvu, musia ju dodržiavať. Zmluva musí byť symetrická a obom partnerom dávať rovnakú voľnosť a slobodu. Partnerská zmluva je ako zmluva s diablom: kto ju nedodrži, stratí dušu a čakajú ho muky.
Nevernosť, klamanie a podvádzanie partnera zraňuje, vyvoláva nedôveru, rozkladá vzťah. cenou či trestom za nevernosť a podvádzanie sú výčitky svedomia. Ak sa partneri nechcú vzájomne zraňovať, východiskom je buď nenadväzovať vzťah a neuzatvárať zmluvu, alebo ju dodržiavať, alebo po uplynutí času a zrelom zvážení nových okolnosti a po vzájomnej dohode partnerov zmluvu uvolniť či čestne zrušiť.
Zmena či zrušenie zmluvy sa môže udiať len s dobrovoľným súhlasom oboch partnerov.
partner, ktorý chce viac voľnosti a slobody, no nedostane súhlas a na svojej predstave trvá, má jedinú čestnú možnosť: opustiť vzťah...
Keby sme chápali vernosť takto, bolo by menej nevernosti, zraňovania sa i výčitiek svedomia. Bolo by menej neúspešných a rozpadávajúcich sa vzťahov... Prebrané z http://hogofogo.blog.sk